Chrobáky na diaľkové ovládanie

A.K.A. Ako vyrobiť kyborga?

Pôvodný projekt americkej armády zameraný na skonštruovanie MAV (Micro Air Vehicle), čo má byť rozmermi malé, ľahko a rýchlo premiestniteľné, sebestačné zariadenie, prišiel s myšlienkou využiť na tento účel potenciál hmyzu. Oproti skonštruovaniu čisto robotického zariadenia má tento prístup niekoľko zjavných výhod ako napr. dokonalé zvládnutie letu, čo je pre MAV kľúčové.

Ako bioplatforma bol použitý druh Mecynorhina - chrobák s rozmermi 4-8 centimetrov a vážiaci 4-10 gramov. Týmto jedincom bol implantovaný rádio prijímač, ktorým sú stimulované časti mozgu a niektoré svaly. Prijímač sa skladá z mikroprocesora, dipólovej antény, mikrobatérie a elektród, ktoré sú implantované do mozgu a svalov ešte počas larválneho vývinu jedinca. Následné ovládanie je zabezpečené rádio vysielačom prepojeným s počítačom USB rozhraním. Samotný let je kontrolovaný softvérom umožňujúcim nastavenie frekvencie, počtu a veľkosti napätia privádzaného k stimulovaným oblastiam.

Názorné ukážky:

Sociabilné roboty

Cynthia Breazeal predstavuje niekoľko sociabilných robotov, ktoré vyvíja so svojimi kolegami na pracovisku v MIT.

False belief test

Klasický experiment zameraný na vcítenie sa do iných myslí u detí prvý krát popísali Heinz Wimmer and Josef Perner (1983). Gro spočíva v skúmaní, či dieťa dokáže pochopiť, že niekto môže byť "zavádzaný". V škatuľke od pasteliek sú sviečky, deti do 3 rokov, napriek tomu, že najprv neuhádnu, že v krabičke je niečo iné než pastelky si pohotovo osvoja novú informáciu a na otázku, čo si bude myslieť mamička odpovedajú, že bude vedieť, že sú tam sviečky, čiže nedokážu pochopiť, že mamička môže veriť niečomu čo nie je pravda, resp. niečo nevedieť. Teória mysle sa objavuje u detí až v 4+ rokoch. Novšie štúdie však naznačujú, že deti rozumejú tomuto experimentu aj v nižšom veku, len nemajú dostatočnú jazykovú kompetenciu to preukázať.

Populárne video to celkom pekne znázorňuje základný princíp.



Inú verziu false belief testu, často označovaná ako Sally-Anne test, nájdete zhruba od 4.minúty nasledujúceho videa (dostupné titulky v slovenčine):

Záludné podvedomé predsudky

Myslíte si, že ste imúnni voči stereotypom, že sa vás rasistické alebo náboženské predsudky netýkajú, že nerobíte rozdiel medzi mužmi a ženami, či ľudmi s inou sexuálnou orientáciou?

Otestujte si svoje implicitné asociácie a uvidíte, že to možno nie je až také jednoznačné.
Psychológovia z Harvardu, University of Virginia a University of Washington navrhli sadu testov, "Project Implicit", ktoré merajú tieto podvedomé predsudky.

Prosopagnózia

Prosopagnózia je porucha schopnosti rozpoznávať tváre. Ľudia trpiaci touto poruchou majú problémy rozpoznávať ľudské tváre, hoci iné predmety rozpoznávajú bez problémov.

Môže sa prejaviť po úraze hlavy, mŕtvici, či operácii mozgu, predovšetkým pokiaľ táto trauma zasiahne do oblasti fusiformného závitu. V posledných rokoch sa však zisťuje, že zhruba 2,5% populácie sa s touto poruchou narodí.

Not Exactly Rocket Science vysvetľuje ako funguje vrodená prosopagnózia. New Scientist píše o tíme vedcov, ktorí tvrdia, že táto porucha by mohla byť dedičná.

Taktiež, článok vo Wired a v Time.

Skvelý rozhovor v Radiolabe so slávnym neurológom Oliverom Sacksom, ktorý trpí touto poruchou.


Otestujte sa ako ste na tom s rozpoznávaním tvárí vy:

http://prosopagnosiaresearch.org/clinical-tests
alebo
http://www.faceblind.org/facetests/fgcfmt/fgcfmt_intro.php

Kúzelníci

Krátke video od Scientific American o tom, ako kúzelníci využívajú obmedzenia našej percepcie a pozornosti: