Out-of-body experiences

Mimotelové zážitky

Ľudia si svoje "ja" vždy predstavujú vrámci hraníc svojho tela. Miesto svojho vedomia ohraničujú ako súčasť tela, čo je spôsobené prevažne tým, že najzastúpenejšia interakcia jedinca s prostredím je cez zrakový zmysel. Pri niektorých stavoch môžu pociťovať, akoby ich vlastné "ja" bolo mimo ich vlastného tela. Takéto stavy nazývame mimotelové zážitky (out-of-body experiences (OBE)) .
Mimotelovým zážitkom sa nazýva pocit, kedy je myseľ oddelená od tela. Tento pocit sa objavuje keď pacient spí, je v tranze alebo v bezvedomí, napríklad počas operácie. Osoba vidí svoje telo z takej pozície, ako by ho pozoroval niekto iný. V niektorých prípadoch osoba vizualizuje predmety alebo osoby, ktoré sú mimo zorného poľa normálnych zmyslov.
Podľa profesora Olafa Blankeho je OBE definovaný prítomnosťou troch fenomenologických charakteristík: odtelesnenie (disembodiment) - opustenie vlastného tela; dojem z pohľadu na svet zo vzdialenej perspektívy (mimotelový egocentrický pohľad); a dojem z videnia vlastného tela (alebo autoskopia) z tejto vzdialenej perspektívy [3].
OBEs sa nazývajú ľudia, ktorí mali mimotelový zážitok. Tieto osoby nie sú len klinicky chorí pacienti, až 10% ľudstva uvádza, že počas svojho života mali aspoň raz alebo dvakrát mimotelový zážitok. Tieto zážitky opisujú prevažne ako spontánne a krátkodobé opustenie vlastného tela.

Prof. Olaf Blanke vysvetľuje znaky OBE, opisuje výskum, pri ktorom premietali
dobrovoľníkom v okuliaroch záber vlastného chrbáta, ktorý vedci počítačovo
upravili tak, aby vzbudzoval dojem trojrozmerného virtuálneho vlastného tela
predmetného dobrovoľníka - vznikol tým akýsi holografický obraz.
Keď sa vedci dobrovoľníkom dotýkali chrbta v rovnakom čase, ako videli,
že sa to dialo na ich virtuálnom chrbte, hovorili, že vnem im zrejme spôsobili dotyky
na virtuálnom chrbte. Cítili, akoby virtuálne telo v skutočnosti bolo ich vlastné.

V druhom experimente premietali dobrovoľníkom tri situácie: obraz ich vlastného
chrbta, chrbát figuríny alebo bloku veľkého asi ako človek. Potom sledovali,
ako sa ktosi 1 minútu dotýkal zadnej časti obrazu - buď súbežne alebo nesúbežne
s dotykmi ich vlastného chrbta. Bezprostredne po tom im vedci vždy vypli
displeje v okuliaroch, aby ľudia nič nevideli a odviedli ich niekoľko krokov dozadu.
Potom ich požiadali, aby sa vrátili na to isté miesto, kde stáli predtým. Všetci
dobrovoľníci, ktorým sa vedci dotýkali chrbta súbežne s dotykmi chrbta
ich vlastného virtuálneho obrazu alebo chrbta figuríny, zašli pri návrate
ďalej za toto miesto, smerom k pozícii obrazu.

Ďalší experiment bol pod vedením prof. Henrik Ehrssona, pri ktorom dobrovoľníci
sedeli na stoličke a takisto mali displejové okuliare. Keď sa zozadu pozerali na vlastné
chrbty, vedec, stojaci vedľa v ich zornom poli, sa súbežne 2 minúty jednou plastikovou
tyčou dotýkal ich hrudníka a druhú vsunul na miesto za ich chrbtami pod úroveň
kamery. Dobrovoľníci cítili dotyky na hrudníku, avšak v okuliaroch mohli vidieť iba
ruku bádateľa pohybujúcu sa za ich chrbtom, akoby k hrudníku ich iluzórneho tela.
To v nich vzbudilo dojem, že sedia na mieste za skutočnou polohou ich tela.

Zdroje:

[1] Blanke, O., Ortigue, S., Landis, T., & Seeck, M. (2002). Stimulating illusory own-body perceptions. Nature, 419(6904), 269-70. doi: 10.1038/419269a.
[2] Lenggenhager, B., Tadi, T., Metzinger, T., & Blanke, O. (2007). Video ergo sum: manipulating bodily self-consciousness. Science (New York, N.Y.), 317(5841), 1096-9. doi: 10.1126/science.1143439.
[3] Blanke, O., & Arzy, S. (2005). The out-of-body experience: disturbed self-processing at the temporo-parietal junction. The Neuroscientist : a review journal bringing neurobiology, neurology and psychiatry, 11(1), 16-24.
[4] http://www.sme.sk/c/3454389/vedci-vyvolali-mimotelove-zazitky.html
[5] http://en.wikipedia.org/wiki/Out-of-body_experience
[6] http://en.wikipedia.org/wiki/Apparitional_experience
[7] http://www.tylerjhardy.com/out-of-body-experience-obe-oobe

Je spánok nevyhnutný?

Čas spánku a bdenia patrí k životu ľudí aj zvierat. Mnohé teórie sa zaoberajú tézou či je spánok vôbec pre živý organizmu dôležitý a nevyhnutný. Časť teórie výskumu sa zaoberala myšlienkami:

• 1) Sú zvieratá, ktoré vôbec nespia?
• 2) Sú zvieratá, ktoré si nepotrebujú obnovovať energiu spánkom, keď sú dlhšie hore?
• 3) Dlhšia absencia spánku = žiadny problém?
  

Vedci skúmali tieto otázky napríklad na muchách, žabách, holuboch a nakoniec aj na morských živočíchoch. Najdlhšie bez spánku v experimentoch vydržali hlodavce, presnejšie potkany a na druhom mieste zase vtáky, presnejšie holuby. A za ľudských jedincov najdlhšie vydržal Randy Garden (11 dní bez spánku). Spánok sa skladá z mnohých funkcií (Core function, funkcia presahujúca konkrétne fenotypy a mechanizmy (NREM a REM), nervové funkcie, bunkové funkcie).

Tak isto, spánok nám pomáha upevniť naše sny. Nahliadnutie do duševnej reštrukturalizácie vedie k náhlemu zosilneniu explicitných znalostí. Spánok upevňuje nedávne spomienky. Vedci došli k istým záverom, že počas spánku môže dôjsť k „nahliadnutiu do sna.“ Táto hypotéza sa spájala s mnohými slávnymi menami (Leowi, Mendeleyev).
Ďalej vedci skúsili experiment tým, že použili modifikovanú verziu experimentu Number reduction task (pôvodne vyvinutú Thurstone a Thurstonom) k pochopeniu podstaty nepredvídateľných javov experimentálneho náhľadu. Tento test vykonal tím nemeckých vedcov na 66 zdravých ľuďoch. Títo ľudia dostali reťazec čísel, ktoré pozostávali z čísiel 1, 4, 9. Následne mali subjekty tento reťazec prepísať s použitím dvoch pravidiel. (Tieto pravidlá im neboli povedané a mali za úlohu ich odhaliť) Títo ľudia, boli rozdelený na 3 skupiny po 22 ľudoch. (Prvá skupina: dostala 8 hodinový spánok po vykonaní testoch, druhá skupina nemohla spať ale musela byť hore a tretia skupina nemohla spať ale naďalej riešila tieto úlohy). Pozoruhodné bolo, že spánok pomohol, pretože v prvej skupine odhalilo okolo 60 percent ľudí utajené pravidlá, podľa ktorých majú vytvárať nový reťazec, v ostatných skupinách to bolo len okolo 22 percent.

Priemerný človek strávi približne tretinu života spánkom [4]. Každý z nás má ale individuálne potreby. Potreba spánku u ľudí závisí od rôznych faktorov (vek, práca, stres). Vedci zistili, že mozog vytvára slabé elektrické signály, ktoré sa šíria medzi neurónmi. Signály sa zachytávajú na EEG a zobrazujú sa na obrazovke alebo na papieri. Telo a mozog počas spánku vstupujú do spánku, ktorý je nazvaný REM spánok.
Napriek rôznym výskumom a experimentom majú vedci rozdielne názory a nejasnú predstavu o tom, čím je spánok riadený. Taktiež by som povedal, že neexistuje zhoda v záveroch, prečo zvieratá potrebujú spať . Pri eliminácii spánku nemôžeme vylúčiť negatívne vplyvy či už na zvieratách alebo na ľuďoch. Chce to viac experimentov.

Zdroje:

[1]: http://ntp.neuroscience.wisc.edu/faculty/fac-art/Cirelli6e216.pdf
[2]: http://www.cogsci.ucsd.edu/~chiba/SleepInsightWagnerNature04.pdf
[3]: http://keithsawyer.wordpress.com/tag/number-reduction-task/
[4]: Svet poznania, Ľudské telo, s. 193 – 196.
[5]: http://en.wikipedia.org/wiki/Randy_Gardner_(record_holder)
[6]: http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1159:spanok&catid=36:zdravie_ine&Itemid=44

Humadnoidný robot ECCE

Robot ECCE je narozdiel od iných humadoidných robotov, ktorí vyzerajú humanoidne, ale sú stavaní skôr mechanicky, skutočne inšpirovaný ľudským telom. ECCE má kosti, svaly a šľachy, samozrejme z anorganických dostupných materiálov. Tvorí ho torzo, ruky a hlava. Pri manipulácií s predmetmi používa rovnaké "techniky" ako ľudia. Má členité ruky, do ktorých vie nie len uchopiť predmet, ale aj napríklad potriasť niekomu rukou. Možno práve pre jeho humanoidný dizajn naháňa trochu strach. Miesto 2 očí ma na tvári jednu poväčšiu kameru. Telo nie je pokryté "kožou", čiže vidno ako funguje, no pôsobí aj ako nejaký zombie z filmu. Tiež je pomerne veľký, na to, že je to len pol tela. Posúďte sami na videu..

Zajačie uši ovládané mozgovými vlnami!!!

Áno, tušíte správne, to môže napadnúť len Japoncov :-)

Toto už nie je BCI (Brain-Computer Interface)- rozhranie medzi mozgom a počítačom, to je BAI (Brain-Accessory Interface), rozhranie medzi mozgom a módnym doplnkom.

Teším sa, čo bude daľšie. Oblečenie, čo mení farbu, podľa stavu mysle alebo kravata, čo sa sama uvoľní, keď budete v strese :-)

http://www.wired.co.uk/news/archive/2011-05/5/neurowear-cat-ears

Unikátny atlas ľudského mozgu

Americký vedci v Allen Institute for Brain Science doplnili nové údaje do svojho atlasu ľudského mozgu. Tento unikátny atlas, vyvíjaný viac ako 4 roky, odhaľuje viac ako 90 percentnú podobnosť mozgov medzi ľudmi a prináša detaily práce génov v celom mozgu s cieľom podporiť vedecký výskum mozgu a medicínske objavy.

„Až doteraz jednoducho neexistovala tak dokonalá mapa ľudského mozgu, s takou úrovňou detailov,“ uviedol šéf inštitútu Allan Jones, Ph.D. „Allenov atlas ľudského mozgu ponúka doposiaľ nepoznané pohľady na náš najzložitejší a najdôležitejší orgán. Vedci a lekári budú môcť vďaka informáciám, ako sú gény využívané v mozgu, lepšie chápať a objavovať liečbu na celé spektrum mozgových chorôb a porúch, od duševných chorôb, cez závislosti, až po Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, autizmus a ďalšie,“ dodal.

Projekt atlasu ľudského mozgu za takmer 55 miliónov dolárov (skoro 38 miliónov eur), sponzorovaný spoluzakladateľom spoločnosti Microsoft Paulom Allenom, teraz obsahuje zanalyzované dáta pre dva kompletné mozgy.

Nazbierané a spracované údaje získané pomocou microarray, ISH, MRI, histológie a iných metód je možné nájsť na adrese www.brain-map.org.

Zdroj: Tlačová správa Allen Institute for Brain Science

Magisterský program Kognitívna veda na FMFI

Študijný program Kognitívna veda je na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK novým medziodborovým magisterským programom. Program je súčasťou stredoeurópskeho magisterského programu Kognitívna veda - Middle European Interdisciplinary Master Program in Cognitive Science v rámci otvoreného konzorcia šiestich univerzít (Viedenská univerzita v spolupráci s Lekárskou univerzitou, Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Technická a ekonomická univerzita v Budapešti, Univerzita v Ľubľane, Univerzita v Záhrebe a Univerzita Komenského v Bratislave). Súčasťou študijného plánu programu je aj výmenný tretí semester (na vybranej univerzite konzorcia) a medzinárodná konferencia MEi:CogSci.

Absolvent študijného programu Kognitívna veda bude oboznámený s najnovšími poznatkami o ľudskom myslení, konaní a sociabilite, bude schopný kombinovať formálne techniky informatiky s experimentálnymi metódami psychológie a neurovedy. Jeho profil bude zameraný na vzájomnú komplementáciu a integráciu týchto prístupov. Absolvent kognitívnej vedy získa schopnosť navrhovať a implementovať integrované inteligentné systémy a rozsiahle moderné aplikácie s vysokou mierou použitia metód umelej inteligencie a psychologickej vedy. Taktiež bude vedieť navrhovať a interpretovať výpočtové simulácie v celom spektre problémov súvisiacich s aplikáciami kognitívnej vedy. Vzhľadom na to, že pracovný jazyk medzinárodného konzorcia je angličtina, bude vedieť fundovane pracovať s anglickou literatúrou a prezentovať svoje výsledky v tomto jazyku.

Pokiaľ Vás tento program zaujal, a mali by ste záujem študovať niečo podobné, prihlášky na štúdium sa podávajú do 15.4.2011.