Sú z mäsa.

Poviedka Terryho Bissona z časopisu Omni, 1990.


“Sú z mäsa.”

“Z mäsa?”

“Z mäsa. Sú z mäsa.”

“Z mäsa?”

“Niet o tom pochýb. Odchytili sme niekoľko z nich z rôznych častí planéty, vzali ich na palubu našich lodí a presondovali ich skrz naskrz. Sú celí z mäsa.”

“To nie je možné. A čo rádiové signály? Správy k hviezdam?”

“Používajú rádiové vlny na komunikáziu, no signál neprichádza od nich. Signály prichádzajú od strojov.”

“Tak kto vyrobil tie stroje? S nimi sa chceme spojiť.”

“Oni vyrobili tie stroje. To sa vám snažím povedať. Mäso vyrobilo tie stroje.”

“To je absurdné. Ako by mohlo mäso vyrobiť stroje? Chcete, aby som veril vo vnímavé mäso?”

“Nechcem to po vás, ja vám to hovorím. Tieto tvory sú jedinou vnímavou rasou v tom sektore a sú z mäsa.”

“Možno sú ako Orfolejci. Viete, uhlíková inteligencia, ktorá prechádza mäsovým vývinovým štádiom.

“Nie. Narodia sa ako mäso a umrú ako mäso. Skúmali sme ich niekoľko ich životných cyklov, ktoré netrvajú veľmi dlho. Máte predstavu, koľko tak trvá životný cyklus mäsa?"

"Ušetrite ma toho. Ok, možno sú len čiastočne mäso. Viete, ako Wedilejci. Mäsová hlava s mozgom z elektrónovej plazmy vo vnútri.”

"Nie. Mysleli sme si to, keďže majú mäsové hlavy, ako Wedilejci. Ale, ako som vám povedal, študovali sme ich. Sú naskrz mäso.”

“Bez mozgu?”

“Ach, áno, mozog majú. Avšak ten mozog je tiež z mäsa. To sa vám snažím povedať.”

“Ale potom… čím premýšľajú?”

“Stále nechápete. Odmietate pochopiť, čo vám tu hovorím. Premýšľajú mozgom. Mäsom.”

“Mysliace mäso! Chcete po mne, aby som uveril v mysliace mäso!”

“Áno, mysliace mäso! Vedomé mäso! Milujúce mäso. Snívajúce mäso. Ide tu o mäso! Už to chápete alebo mám začať od začiatku?

„Och, môj bože. Myslíte to vážne. Sú z mäsa.“

„Ďakujem. Konečne. Áno. Každopádne sú z mäsa. A snažia sa nás kontaktovať už skoro 100 ich rokov.“

„Ó, môj bože. No a o čo tomuto mäsu ide?“

„V prvom rade s nami chcú hovoriť. Potom si predstavujem, že budú chcieť skúmať Vesmír, kontaktovať iné vedomé bytosti, vymieňať si myšlienky a informácie. Ako vždy.“

„Takže by sme sa mali zhovárať s mäsom.“

„O to v princípe ide. Takú správu posielajú rádiom. 'Ahoj. Je tam niekto? Je niekto doma?'. Niečo na ten štýl.“

„Takže rozprávajú. Používajú slová, myšlienky, pojmy?“

„Áno, ale prostredníctvom mäsa.“

„Práve ste mi povedali, že používajú rádio.“

„To áno, ale čo myslíte, že je v rádiu? Zvuky mäsa. Viete, ako keď tľapnete alebo prevrátite mäso, vydá zvuk? Rozprávajú tľapkaním mäsa na druhých. Dokonca dokážu spievať vypúšťaním zvuku skrz mäso.“

„Ó, bože. Spievajúce mäso. To už je na mňa príliš. Tak, čo navrhujete?“

„Oficiálne, alebo neoficiálne?“

„Oboje.“

„Oficiálne musíme skontaktovať, privítať a zaregistrovať všetky vnímavé rasy alebo multibytosti v tomto kvadrante Vesmíru, bez predsudkov, strachu alebo výhod. Neoficiálne, navrhujem, aby sme vymazali záznam a na to celé zabudli.“

„Dúfal som, že to poviete.“

„Vyzerá to drsne, ale má to svoje medze. Naozaj sa chceme kontaktovať s mäsom?“

„Súhlasím na sto percent. Čo by sme im asi tak povedali? „Ahoj mäso. Ako sa máš?“ Ale, bude to fungovať? O koľkých planétach sa bavíme?“

„Iba jedna. Môžu cestovať na iné planéty v špeciálnom kontajneri na mäso ale nemôžu na nich žiť. A keďže sú mäso, môžu cestovať len cez priestor C. Čo ich obmedzuje na rýchlosť svetla a znižuje ich šancu niekoho kontaktovať skoro na nulu.“

„Takže sa budeme tváriť, že vo vesmíre nikto nie je.“

„Presne tak.“

„Kruté. Ale sám ste to povedali, kto by sa chcel stretnúť s mäsom? A tí čo boli u nás na palube lodí, tí, ktorých ste skúmali? Ste si istí, že si nebudú pamätať?“

„Ak aj áno, budú ich pokladať za bláznov. Dostali sme sa do ich hláv a zrovnali im tam to mäso, takže sme pre nich už len snom.“

„Snom pre mäso! Ako zvláštne nevhodné, že by sme boli snom mäsa.“

„A označili sme sektor ako „neobývaný.“

„Dobre. Súhlasím, oficiálne i neoficiálne. Prípad uzavretý. A niekto iný? Niekto zaujímavý na tejto strane galaxie?“

„Áno, trochu hanblivá ale milá kopová inteligencia z vodíkových jadier v hviezde stupňa deväť v zóne G445. Kontaktovali nás pred dvomi galaktickými otáčkami a chcú byť opäť priateľmi.“

„To oni vždy.“

„Ale čoby nie? Predstavte si, aký neznesiteľný a nevysloviteľne studený by Vesmír bol, keby sme tu boli sami...“


(Creative Commons licence, preklad: Dana Retová)

Odkaz na originál a video.